Keď sa dnes v máji tešíme z teplejšieho počasia, predlžujúcich sa dní a kvitnúcej prírody, mnohí z nás začínajú plánovať dovolenky, víkendové výlety či záhradkárske aktivity. No ak by sme sa presunuli o sto rokov späť — do mája roku 1925, obraz každodenného života by vyzeral úplne inak. Máj bol totiž pre väčšinu ľudí mesiacom intenzívnej práce – najmä na poli, v továrňach a v remeselných dielňach.
1. Poľnohospodárske práce – srdce jari na vidieku
V roku 1925 žila väčšina obyvateľstva v Československu (vrátane Slovenska) na vidieku a venovala sa poľnohospodárstvu. Máj bol vrcholom jarných prác – sadilo sa, sialo, okopávalo a pripravovali sa lúky na prvú kosbu.
Ludia pestovali hlavne:
zemiaky – ručné sadenie bolo bežné, niekedy aj pomocou drevených nástrojov,
obilniny – pšenica, jačmeň, ovos a raž,
kukuricu – čoraz populárnejšiu najmä v južnejších regiónoch,
ľan a konope – používané na výrobu textilu.
Deti a starší členovia rodiny pomáhali v gazdovstve, ženy sa starali aj o hydinu, záhrady a domáce hospodárstvo.
2. Remeslá a domáca výroba
Zvlášť na dedinách zohrávali dôležitú úlohu remeselníci – kováči, obuvníci, tkáči, košikári, mlynári či murári. V máji sa často začínali výstavby domov, opravovali sa strechy a pripravoval sa stavebný materiál. Remeslá neboli len o výrobe, ale aj o výmene služieb – kováč ti opravil pluh, ty si mu dal vajcia alebo kus slaniny.
3. Sezónne práce v lesoch a pri riekach
Máj patril aj k obdobiu ťažby dreva, zberu lesného materiálu (napr. lieskového prútia) či príprave uhlia v milieroch. V horských oblastiach sa robilo čistenie potokov, výstavba hrádzí alebo drevorubačské práce. Drevo sa často splavovalo po riekach, čo si vyžadovalo zručných pracovníkov – pltníkov.
4. Priemyselná práca – život v továrňach
V mestách a priemyselných oblastiach ako Žilina, Košice, Trenčín či Bratislava už rástol význam textilných fabrík, mliekarní, pivovarov či železníc.
Robotníci pracovali v náročných podmienkach, často 10 – 12 hodín denne. Ženy a deti tvorili významnú časť pracovnej sily, najmä v ľahkom priemysle. Mzdy boli nízke, bezpečnostné opatrenia takmer žiadne. Napriek tomu to bola jediná možnosť zárobku mimo poľa.
5. Učitelia, úradníci a elita spoločnosti
Aj keď tvorili menšinu, v roku 1925 tu už bola vrstva vzdelaných ľudí – učitelia, kňazi, lekári či notári. Máj bol pre učiteľov mesiacom, kedy sa chystali na koniec školského roka, no mnohí zároveň pracovali aj na poli alebo učili deti praktické zručnosti. Úradníci spravovali obecné záležitosti a zaisťovali chod mladej republiky.
6. Domácnosť ako celodenná práca
Pre ženy v domácnosti neexistoval voľný deň. Okrem práce na poli sa starali o:
varenie na peci alebo ohni,
ručné pranie v potoku,
výrobu mydla, masla, tvarohu,
šitie a opravu oblečenia,
výchovu detí a starostlivosť o chorých.
Každodenný život bol spojený s rytmom prírody a nutnosťou prežiť.
Iný svet, rovnaká hodnota práce
Máj v roku 1925 bol o tvrdej práci, skromnosti a spolupatričnosti. Ľudia žili jednoduchšie, no zároveň boli viac spätí s prírodou, komunitou a vlastnými rukami vytvárali hodnoty.
Dnes si často neuvedomujeme, že to, čo pre nás znamená jar – oddych, dovolenky a grilovačky – bolo kedysi najrušnejším obdobím v roku, od ktorého záviselo prežitie celej rodiny. Chytiť nový dych v minulosti znamenalo niečo úplne iné. Buďme za to vďační!
